Brzdou rozvoja obnoviteľných zdrojov nie sú ľudia, ale štát

Autor: Irena Jenčová a Lucia Polláková | EURACTIV.sk

Zrýchliť rozvoj obnoviteľnej energie by mali efektívnejšie povoľovacie konania. Pomôcť majú novely zákonov o výstavbe a územnom plánovaní. Podľa odborníkov však pri súčasných návrhoch hrozí vylúčenie verejnosti a porušenie európskej legislatívy.

Zvýšenie európskych klimatických ambícii do roku 2030 si bude vyžadovať navýšenie čiastkových cieľov pre všetky odvetvia hospodárstva. Európska komisia chce preto dosiahnuť, aby zelená energia do roku 2030 tvorila 38 až 40 percent európskeho energetického mixu. Na to je potrebné potrebné zrýchliť a zefektívniť povoľovacie konania, ktoré sú podľa eurokomisie jednou z bariér rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Európskej únii.

Vláda pripravila viaceré legislatívne návrhy, ktoré majú tento stav riešiť. Úrad vlády na jar navrhol novelu stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní. Návrh však spôsobil rozruch medzi odborníkmi aj samosprávami. Pre veľké množstvo výhrad boli oba zákony prepracované a opätovne pripomienkované.

Diskusia | Bráni verejnosť rozvoju obnoviteľných zdrojov na Slovensku?

Ako nastaviť legislatívu, aby rešpektovala záujem občanov a samospráv a zároveň nebola bariérou v rozvoji OZE? Pomohli by udržateľné kritériá pre rozvoj obnoviteľnej energie? Sledujte diskusiu venovanú práve týmto otázkam.

Podľa advokátky Evy Kováčechovej spolupracujúcej s VIA IURIS ide o legislatívu, ktorá sa bude týkať každého obyvateľa Slovenska, bez ohľadu na to, či vlastní alebo nevlastní nehnuteľnosť. Je preto kľúčové, aby boli takéto dôležité zákony pripravené dôsledne a s ohľadom na zapojenie verejnosti.

Efektivita alebo uponáhľanosť?

Najväčší problém vidí poradkyňa štátneho tajomníka podpredsedu vlády SR pre oblasť legislatívy Štefana Holého Slavomíra Salajová, v tom, že na Slovensku je zvykom rozhodovať o území na základe individuálnych konaní. Zároveň podľa nej chýbajú odborné kapacity v oblasti plánovania územia. Tým pádom je plánovanie podľa nej „zastarané, ťažkopádne a komplikované.“

Pri reforme zákona o výstavbe sú podľa Salajovej cieľom „nielen kozmetické úpravy v procesoch, ale prestavenie kompetencií jednotlivých štátnych rezortov.“ Efektívnosti v územnom plánovaní bráni podľa nej aj nedostatok informatizácie a digitalizácie. „Ide o oblasť, kde sa tieto inovatívne postupy nepodarili. Výstavba je sférou, v ktorej je veľa záujmov a snažíme sa nájsť strednú cestu, aby bol kompromis  funkčný. Dbáme na vyváženosť práv,“ dodáva štátna poradkyňa.

Advokátka Kováčechová považuje za problém už samotný spôsob, ako boli tieto dôležité zákony pripravované. „Celý proces bol uponáhľaný, bez zásadnej účasti väčšieho okruhu odbornej verejnosti a bez predloženia predbežnej informácie,“ upozorňuje advokátka.

„Nepoznali sme legislatívny zámer, ktorý by schválila vláda. Nebola predložená ani predbežná informácia, aby sme boli schopní vyčítať úvahy a smer, ktorým sa uberá nový návrh,“ opisuje základné nedostatky procesu Kováčechová.

Okrem toho bolo na medzirezortné pripomienkovanie poskytnutých 15 dní, To je síce minimum stanovené zákonom, ale podľa Kováčechovej bola táto lehota pri takom dôležitej legislatíve príliš krátka.

Po obsahovej stránke obsahujú návrhy veľa gramatických preklepov a legislatívno – technických chýb. Ide najmä o chýbajúce alebo zlé odkazy na aktuálne zákony, ale aj právne nejasné termíny Spôsob terajšieho nastavenia územného plánovania bude podľa advokátky vyvolávať zmätok.

„Ministerstvo používa neurčité právne pojmy, ktoré si ľudia vysvetlia po svojom. Problematický je aj zásah štátu do kompetencií samospráv, pretože územné plánovanie je v súčasnom nastavení výlučnou právomocou samospráv. Nie je možné, aby štát samosprávu priamo alebo nepriamo tlačil do toho, aby prijala nejaký územný plán,“ dodáva Kováčechová. V neposlednom rade, nové návrhy málo zohľadnili ochranu pred klimatickými zmenami.

Dobre navrhnutý aukčný systém je základom rozvoja obnoviteľnej energie

Aukcie sú kľúčovým politickým nástrojom na podporu nákladovo efektívneho rozvoja obnoviteľnej energie. Dôležité je, aby ich politici prispôsobili miestnym podmienkam trhu, píšu Geoffrey Ho, Corinna Klessmann a Fabian Wigand.

Envirorezort vyčkáva

Ministerstvo životného prostredia zatiaľ čaká na pripravovaný zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe, aby pripravilo novú legislatívu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA). Je preto paradoxné, že novela zákona o územnom plánovaní sa odvoláva na novú legislatívu o EIA. Nový návrh o EIA má podľa štátneho tajomníka rezortu životného prostredia Michala Kiču ísť do medzirezortného pripomienkovania na jeseň alebo koncom tohto roka.

Súčasný proces posudzovania v rámci EIA je podľa neho zdĺhavý a zložitý a nezabezpečuje efektívnu ochranu životného prostredia. Preto má nový zákon „zabezpečiť splnenie záujmov rôznych skupín, hlavne účasť verejnosti na týchto procesoch.“

Prioritou je teraz pre rezort koordinácia pozícií s ostatnými ministerstvami voči balíčku európskej klimatickej legislatívy „fit for 55“. Následne potom by ministerstvo životného prostredia pristúpilo k určeniu kritérií pre udržateľnosť obnoviteľných zdrojov.

Štát nemá funkčný plán

VIA IURIS ako jednu z najzávažnejších pripomienok k novele stavebného zákona považuje to, že nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo. Podľa neho má mať verejnosť dostatočný prístup k informáciám a má sa tiež zúčastňovať na konaniach, ktoré ovplyvnia životné prostredie. Navrhovaný zákon o výstavbe naopak podľa Kováčechovej vylučuje verejnosť z povoľovacích konaní tým, že stráca postavenie účastníka.

Podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Jána Karabu by však mala byť účasť verejnosti lepšie kontrolovaná a regulovaná. „Do konaní sa veľakrát prihlási hocikto, často laici, ktorí s projektom nemajú nič spoločné. Výsledkom sú zvláštne stanoviská, pričom stavebný úrad sa nimi musí zaoberať. To opäť proces len predlžuje a znižuje jeho efektivitu,“ upozorňuje Karaba.

Napriek tomu však podľa neho verejnosť nepredstavuje bariéru pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Hlavnou prekážkou je slabá snaha štátu, myslí si riaditeľ SAPI. „Ľudia už vnímajú OZE ako pozitívny element v boji proti klimatickej zmene. Štát však často nevie, čo v tejto oblasti chce robiť a nemá medzi ministerstvami zladené záujmy, pretože každý rezort presadzuje iný prístup,“ poukazuje Karaba na hlavné prekážky.

Aké sú riešenia?

Podľa Karabu nepotrebujeme pre rozvoj obnoviteľnej energie na Slovensku veľké reformy. Eurokomisia prišla v roku 2018 s revidovanou smernicou o podpore využívania OZE. Podľa nej majú štáty povoľovacie procesy skrátiť a zefektívniť tak, aby trvali maximálne dva roky. Pripomenul, že „o spôsobe reflektovania tejto smernice v slovenskej legislatíve neexistuje zatiaľ diskusia“.

Salajová na druhej strane dodáva, že na ministerstve hospodárstva by mala už prebiehať transpozícia tejto smernice aj do nových návrhov zákonov o územnom plánovaní a výstavbe.

„Ak raz obnoviteľný zdroj spĺňa všetky kritéria udržateľnosti, nie je žiadny dôvod na to, aby sa obnoviteľnému zdroju bránilo v povoľovaní,“ myslí si Karaba. Riešením je podľa neho prevzatie dobrej praxe zo zahraničia, ktorou by sa ministerstvo pri tvorbe novej legislatívy mohlo inšpirovať.

Ide napríklad o vytvorenie jednotného povoľovacieho procesu, pod ktorý by spadali všetky časti povoľovania stavby. „Toto je žiaľ na Slovensku zatiaľ utópia,“ dodáva riaditeľ SAPI.

S týmto návrhom súhlasí aj Kiča a dodáva, že v novom návrhu o EIA bude vytvorené jedno integrované konanie, ktoré bude v sebe zahŕňať nielen posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ale aj povoľovanie výstavby. Výsledkom bude jedno jediné rozhodnutie. Má to byť podľa neho „pohodlnejšie pre navrhovateľov a jednoduchšie pre štátne orgány.“ Zároveň by si štát mal podľa neho určiť hierarchiu a prioritizáciu OZE, podobne ako je to u odpadového hospodárstva.